Štefan Cpin - Ako kresliť princezné

Ľahko (a často) sa odkresľovali. Stačilo na ne položiť „šmirák“, priehľadný kancelársky papier a ceruzkou ťahať po najsilnejšej linke. A potom kresbu preniesť do pamätníčkov cez modrý „prieklepák“: jedným okom sa pozerať na originál a rukou rýchlo šrafovať a tieňovať... princezné s vlasmi až po osie drieky, princovia so širokými ramenami, špicaté črievice, čipky, mašle, šperky, kvietky.

Časť jeho ilustrácii sa vryla do pamäti preto, že „musela“: celé desaťročia boli deti povinné čítať Jana, Čenkovej detí či Prázdniny so strýcom Rafaelom. Na laviciach prváčikov roky vždy 1. septembra ležal Prvý venček. 

Ako nazerať na dielo, tak spletené s kontextom doby, s tým, čo bolo „povinné“. Dá sa vôbec predstaviť bez pachuti spomienok? Alebo je čas (aj) vo výtvarnom umení tak milosrdný, že postupne zmyje nánosy ideológie a ostane len „čistý“ tvar? 

Skúsili sme to. Najmä preto, že sme videli ako Štefan Cpin s výnimočnou zručnosťou narábal rovnako ceruzkou ako štetcom. Jeho akvarelové improvizácie boli ľahučké, z obláčikov farieb tvoril postavy. Nebál sa spojiť „detský“ a „dospelý“ svet, použiť temné farby. Ilustrácia v jeho ponímaní nebola exhibíciou autora, ale dopĺňala text, pomáhala čitateľovi, jeho fantázii. Malé deti vedeli, ako vyzeral starý Bodrík, čo sprevádzal starého baču, aké vlasy mala princezná čo hovorila, že „soľ je nad zlato“, aj to, že vzdorovitý Jano zatína päste, keď sa deje krivda. Výrazy v tvárach hrdinov vytváral čistými, až geometricky presnými ťahmi, bez vykresľovania detailov. Jeho obrázky boli vždy vzdušné, priehľadné, nikdy nezapĺňal papier zbytočnými zhlukmi farieb v pozadí a to ani vtedy, keď experimentoval s – netradičnou pre detskú ilustráciu – maľbou na čiernom pozadí. 

Príbehy ilustrácii Štefana Cpina nájdete na stenách TOTO! je galérie na Moskovskej ul. 29 v Bratislave od 8. 9. 2016. 

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Štefan Cpin (1919 – 1971) bol slovenský výtvarník a ilustrátor. Študoval na Oddelení kreslenia a maľovania na SVŠT u prof. M. Schurmanna a G. Mallého. Ilustroval množstvo kníh pre deti a mládež, napr. Jano (1951), Čenkovej deti (1956), Prvý venček (1954), Doktor Jajbolíto (1964), Prázdniny som strýcom Rafaelom (1966), Strieborná a Zlatá kniha rozprávok (1969, 1970).