Máte doma ADHD/ADD? Nezúfajte

Čo sa skrýva za dnes tak často vyslovovanými skratkami ADHD a ADD? 

ADHD je skratka pre anglický termín pre "attention deficit hyperactivity disorder" v slovenčine prekladaný ako "porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou". ADD je skratka pre anglický termín "attention deficit disorder", čo v slovenčine prekladáme ako "porucha pozornosti". Svetová zdravotnícka organizácia ich v medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD­10) zaraďuje medzi tzv. Hyperkinetické poruchy. Slovo hyper naznačuje, že sa pri nich jedná o „niečo“ nadmerné a kinéza našu pozornosť upriamuje k pohybu.

V ICD­10 sa rozoznávajú 3 typy hyperkinetickej poruchy:
• ADHD - typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity,
• ADD ­ - typ s prevahou poruchy pozornosti,
• kombinovaný typ.

Najčastejšie sa vyskytuje práve kombinovaný typ (s výskytom okolo 50% -­ 70%[1]), preto sa často uvádza toto ochorenie ako ADHD/ADD. V minulosti sa rodičia mohli stretávať s termínom ľahká mozgová dysfunkcia.

Čo spôsobuje tieto poruchy?

V súčasnosti sa lekári a výskumníci zhodujú na tom, že príčina vzniku ADHD/ADD je komplexná. Zahŕňa v sebe genetické predispozície, teda či sa ADHD/ADD vyskytuje v rodine, získané faktory ako je fajčenie v tehotenstve, nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod a faktory prostredia. To je napr. prostredie, ktoré „prestimuluje“ dieťa. Všetky tieto príčiny sa spolupodieľajú na vzniku ADHD/ADD.

Väčšinou nie je možné ovplyvniť vznik, pretože napr. gény a predčasný pôrod si nikto nevyberie. Podľa môjho názoru je dôležité poznať príčiny ADHD/ADD z pohľadu odborného záujmu a poznania ochorenia. Je však kontraproduktívne poznať príčinu z dôvodu hľadania vinníka  a pýtať sa kto za to môže? 

Mnoho rodičov sa tak trápi a žiaľ či pocit viny im uberajú z radosti, ktorú môžu zo svojim dieťaťom prežiť. ADHD/ADD je síce zaradené medzi poruchy a lieči sa avšak mnohí ľudia venujúci sa výchove detí s ADHD/ADD sú presvedčení, že nie je šťastné riešenie “oškatuľkovať“ dieťa diagnózou. Mnohí ich vidia skôr ako deti kreatívne, schopné robiť veľa vecí naraz, odvážne a pohybovo zdatné. A pokiaľ sa okolie zameria na ich výnimočné schopnosti, dokáže z nich vychovať skvelých umelcov, tanečníkov, športovcov či vynálezcov.

Ako rodičia zistia, že niečo sa s ich dieťaťom deje? Teda aké sú varovné signály, ktoré ich upozornia na to, že by ich dieťa mohlo mať takúto poruchu? 

V zahraničí za posledné roky vzniklo mnoho iniciatív a informačných kampaní zameraných na rodičov o varovných signálov ADHD/ADD pod heslom „Recognize and response!“, čo by sa dalo preložiť ako „Rozpoznaj a konaj!“. Cieľom je naučiť rodičov rozpoznávať varovné signály v jednotlivých obdobiach života dieťaťa.

Pokiaľ deti preukazujú varovné signály, tak majú rodičia možnosť navštevovať rôzne programy a vzdelávať sa, aby vedeli konať. V rámci týchto programov sa naučia ako rozvíjať zručnosti svojich detí a tak zvýšiť aj ich úspešnosť v škole. Varovné signály by si mali viac všímať rodičia detí, ktoré:  

• sa predčasne narodili, 
• ktoré prekonali ťažký pôrod s obmedzením prísunu kyslíka,
• s nízkou pôrodnou hmotnosťou,
• ktorých matky počas tehotenstva fajčili, požívali alkoholické nápoje alebo iné drogy,
• ktorých rodičia majú ADHD/ADD.

Varovné signály, ktoré by ste si mali všímať u svojich detí nájdete spísané TU.  
 

Kto presne a ako diagnostikuje túto poruchu?

Postup diagnostiky ADHD/ADD závisí od veku, kedy sú prejavy také výrazné, že rodičia vyhľadajú odbornú pomoc. Niekedy sa prejavy vystupňujú nástupom do materskej školy a inokedy nástupom do základnej školy. Málokedy iniciuje vyšetrenie rodič sám, ak tak urobí, tak sa zdôverí pediatrovi, ktorí ho odporučí ďalej.

Základom pre diagnostiku je psychologické vyšetrenie. To je často doplnené špeciálno­pedagogickým vyšetrením. Súčasťou vyšetrenia je aj EEG v neurologickej ambulancii alebo návšteva psychiatrickej ambulancie. Významnú úlohu v diagnostike zohrávajú logopedické ambulancie.

Jeden z varovných signálov ADHD/ADD je oneskorený vývin reči. Preto sa dieťa už v 3 rokoch môže dostať do logopedickej starostlivosti, kde je sledované, stimulované a neskôr odporučené do poradne na diagnostiku.

A kedy treba za odborníkom bezodkladne ísť?

Existujú deti, ktorých príznaky ADHD/ADD sú tak výrazné, že k diagnóze môže dôjsť aj v treťom roku života i keď je to skôr výnimočné. No veľa detí nemá výrazné a jasné príznaky. Zároveň veľký význam zohráva zrenie centrálnej nervovej sústavy. Na stanovenie diagnózy musí dieťa napĺňať diagnostické kritériá.

Z praxe sa často stretávam s tým, že dieťa, ktoré nemá výrazné príznaky a nemá stanovenú diagnózu je sledované, alebo mu je navrhnutý odklad školskej dochádzky. Čaká sa na dozretie centrálnej nervovej sústavy. Tento čas je málokedy využitý efektívne. Čakanie môže dopadnúť aj tak, že po troch rokoch navštevovania základnej školy je nakoniec diagnostikovaná ADHD/ADD poprípade aj porucha učenia. Až po stanovení diagnózy sa začne s dieťaťom intenzívnejšie pracovať. Čas, kedy sa čakalo, je stratený. Pričom najrozumnejšie by bolo, pokiaľ dieťa preukazuje varovné signály, začať so stimuláciou kognitívnych zručností. Rozvíjať predmatematické, predčitateľské a predpisateľské zručnosti a pripraviť ho čo najlepšie na školu.

Takže ak mám odpovedať na otázku: za odborníkom treba ísť, ak má rodič pocit, že niečo nie je v poriadku.

Čo nasleduje po zistení, že dieťa má ADHD alebo ADD? Aká "terapia" ho čaká?

To čo nasleduje závisí od viacerých faktorov. Pri ADHD/ADD sú často prítomné aj pridružené poruchy, najmä dyslexia, dysgrafia, dysortografia. Dôležitá je, laicky povedané, intenzita poruchy a samozrejme vek. Všetky tieto faktory ovplyvňujú ďalší postup.

V predškolskom veku môže byť dieťa pod dohľadom psychológa. Môže byť odoslané k pedopsychiatrovi alebo neurológovi a nastavené na farmakoliečbu. Ak je napr. jeho pozornosť veľmi rozptýlená, môže navštevovať logopedickú starostlivosť, alebo mu môže byť odporučený stimulačný program pre predškolákov v špeciálnopedagogickej poradni.

Tieto programy môže iniciovať aj sám rodič, sú vhodné pre deti s odloženou školskou dochádzkou alebo pre deti s ADHD/ADD ako príprava na školu. V školskom veku môžu nastúpiť problémy s poruchami učenia. Tie korigujú špeciálni pedagógovia prostredníctvom korekčných sedení. Na základe diagnózy má dieťa v škole status žiaka so špeciálnymi výchovno­vzdelávacími potrebami a má vypracovaný individuálny vzdelávací plán. Niekedy mu je priradený na odporúčanie poradne asistent. Ďalšou podpornou liečbou je eeg biofeedback, kde sa dieťa učí ovládať mozgové vlny. Niektorí rodičia siahnu po Bachových kvapkách.

Vie rodič nejako pomôcť dieťaťu aj v domácom prostredí a ako?

Podľa mňa je rodič najdôležitejšou súčasťou pomoci dieťaťa. On je ten, kto ho podporuje a nech sa deje čokoľvek, stojí pri svojom dieťati. Čím je rodič angažovanejší pri liečbe svojho dieťaťa, tým je pomoc účinnejšia. Je neskutočne veľa tém, ktoré sa blízko dotýkajú liečby, výchovy a vzdelávania dieťaťa s ADHD/ADD. Existujú všeobecné rady: v oblasti úpravy prostredia, denného režimu, komunikácie, výchovy, pomôcok na učenie. Najefektívnejšie však je, ak tieto rady vychádzajú s diagnózy a z odporúčaní.

Na ilustráciu použijem jeden príklad. Diagnostika preukáže, že dieťa s ADHD/ADD má výrazne oslabené sluchové vnímanie. (Upozorňujem, že sluchové vnímanie neznamená poruchu sluchu. Laicky povedané ide o to, že si dieťa zvukové podnety v mozgu „ťažko prekladá“.) Preto je dôležité naučiť rodiča ako komunikovať s dieťaťom pri zadávaní žiadostí o vykonanie nejakej úlohy. A teda: 

1. Rodič nadviaže očný kontakt s dieťaťom, poprípade sa ho dotkne, aby upútal jeho pozornosť. 
2. Skloní sa k nemu, aby sa pozerali do tváre jeden druhému. 
3. Jednou vetou povie svoju žiadosť.
4. Overí si u dieťaťa, či porozumel, napr. otázkou.
5. Dieťa odpovie, čo sa od neho očakáva.
Takýchto komunikačných či výchovných rád je mnoho. Môžu významne uľahčiť spolužitie rodiny. 

Treba nejako upraviť aj domáce prostredie, kde sa dieťa učí, hrá alebo spí?

Úprava domáceho prostredia vie veľmi pomôcť. Opäť je tých odporúčaní viacej. Ak by sme sa zamysleli nad priestorom, kde sa dieťa pohybuje tak medzi odporúčaniami môžu rodičia nájsť rady ako:

• vytvoriť dieťaťu oddychovú zónu, kde si môže počas dňa oddýchnuť (nie je to posteľ, kde spí),
• existuje mnoho riešení ako by mali byť poukladané hračky, oblečenia či knihy. Vo všeobecnosti sú úplne nevhodné boxy plné hračiek. Pomôckou môže byť napríklad, že dieťa má zavesené oblečenie na vešiaku (tričko, nohavice/sukňa), pričom vešiaky sú označené dňami.
• Pre deti v predškolskom veku je vhodné ohraničovať hrací priestor napr.: jednofarebnou dekou na zemi alebo táckou na stole pri modelovaní.

Tieto deti mávajú často problémy v škole. Ako by mal učiteľ pristupovať k takémuto dieťaťu? Čo pomáha?

Učitelia dodržiavajú školský zákon, metodické pokyny a individuálny vzdelávací plán. Spolupracujú so špeciálnymi pedagógmi a pracovníkmi poradní. Kontinuálne sa vzdelávajú v danej oblasti.

V duchu dnešných dní, kedy prebieha štrajk učiteľov, však ich prístup ovplyvňujú problémy, ktoré sa školstva na Slovensku týkajú. Často sa stáva, že i ak má dieťa nárok na asistenta, škola si ho finančne nemôže dovoliť. Na učiteľa je vyvíjaný väčší tlak, pretože musí zastať aj jeho prácu a nemôže to robiť na úkor ostatných žiakov.

Často sa očakáva, že učiteľ zabezpečí sám tvorivé pracovné listy, či vymyslí a vyrobí pomôcky. Tento čas učitelia nemajú zaplatený, tento čas musia ukrajovať zo svojho osobného voľna. Kľúčová je osobnosť učiteľa.

Väčšina mojich klientov sa zhodne na nasledovnom: ak ich dieťa má učiteľa, ktorý ľudsky rozumie problémom detí s ADHD/ADD, je to veľká pomoc. Pokiaľ ich dieťa má učiteľa, ktorý týmto problémom nerozumie, je jednoduchšie nájsť inú školu. Spolupracujúci učiteľ je veľkou pomocou pre rodiny detí s ADHD/ADD.

Aké postupy zaberajú u týchto detí pri výchove?

Vo všeobecnosti sú to výchovné prístupy tzv. rešpektujúcej výchovy. Absolútne nevhodné prístupy sú direktívne, kedy len rastie opozičné správanie dieťaťa voči autorite alebo benevolentné, kedy dieťa nemá stanovené hranice.

Pre dieťa s ADHD/ADD je vhodné, ak má režim alebo aspoň najdôležitejšie časti dňa podliehajú rutine. Tak vie, čo môže očakávať. Mnoho typov rád sa dotýka toho ako má vyzerať následok po nevhodnom správaní. Je dôležité podotknúť, že obdobie vzdoru je pri deťoch s ADHD/ADD veľmi náročné. Veľa rodičov práve v tomto období vyhľadáva kurzy efektívneho rodičovstva či siahne po knihách o výchove.

Impulzivita, výbuchy hnevu či nepozornosť sú príznakmi ochorenia, nie „neposlušnosťou“ dieťaťa. A tak by sme mali k týmto deťom pristupovať. Výbornou možnosťou je členstvo v skupinkách rodičov detí s ADHD/ADD. Existujú tiež komunity na rôznych internetových fórach, ktoré spájajú ľudí s týmto problémom. 

Pod mnohé zdravotné problémy sa podpisujú aj potraviny. Je tomu tak aj v tomto prípade?

Áno. Diskusiu o prepojení stravy a ADHD/ADD spustil v roku 1970 Dr. Benjamin Feingold. Tvrdil, že 30% ­- 50% percent jeho ADHD/ADD klientov zaznamenalo zlepšenie, ak upravilo podľa jeho odporúčaní stravovanie. Bol presvedčený, že niektoré potraviny spôsobujú ADHD/ADD.

Táto diskusia nie je stále ukončená. Neexistuje jasný dôkaz, že by potraviny mohli ADHD/ADD spôsobiť. Na jednom sa však odborníci zhodli. Existujú zakázané potraviny – tzv. "červené", ktoré zhoršujú prejavy ADHD/ADD a odporúčané potraviny – tzv. "zelené", ktoré zlepšujú fungovanie mozgu.

Medzi červené potraviny patria: glutaman sodný, jednoduché cukry, biela múka, mliečna čokoláda, energetické nápoje. Medzi zelené potraviny patria: jablká, hrušky, pomaranče, kiwi, orechy, pečivo z celozrnnej múky a 3 omega mastné kyseliny.