blog
Čítate si s deťmi knihy? Ktorú by ste našim čitateľom odporučili a prečo?
Hana Lasicová, spisovateľka
Mám dve dievčatá, vo veku 4 a 2 roky. Čítam s nimi knihy každý deň, raz nám to vyjde na štyridsať minút, inokedy na tri hodiny. Milujem knihy a moja najväčšia radosť v živote (okrem detí) sú knihy. Čítam stále, každý deň, aj keď kvôli tomu zanedbávam iné aktivity - ako napríklad upratovanie alebo jedenie. Deti ma vidia čítať a tiež ich to baví, staršia Ester už vie prečítať básničky, prvé vety z rozprávok.
Odporúčam hocičo, nemyslím si, že existuje vyslovene nevhodná detská kniha. A keď sa mi niečo v texte nepozdáva, napríklad v rozprávkach sú časté rodové nerovnosti, v ktorých svoje deti nechcem vychovávať (starček chce jesť, starenka mu upečie, princezná je unesená, princ ju zachráni), tak si text voľne prebásnim.
Tiež sa často rozprávame o tom, čo nám v texte nesedelo, čo je hlúposť a čo nevieme pochopiť (napríklad ja stále nerozumiem, prečo v Červenej čiapočke vlk nezjedol Čiapočku rovno v lese a prečo si na ňu musel počkať v posteli u starej mamy). Texty v knihách nepovažujem za absolútne dané, autorom knihy sa pri čítaní stáva aj čitateľ, a to v hocijakom veku, zapojením svojej fantázie a kritického myslenia.
Michal Hvorecký, spisovateľ
Áno, každý deň. Čítanie považujem za jednu z najkrajších a najinšpiratívnejších činností. Nakupujem a z knižníc požičiavam veľa detských kníh. Syn má 5 rokov, s ním čítam už aj celé knihy a série ako Muminovci, Kvak a čľup alebo Mimi a Líza. Mimoriadne obľúbený je aj Drevený tato od Tomáša Janovica, toho už obaja poznáme skoro naspamäť. Momentálne čítame Pippi dlhú pančuchu. Dcéra má ešte len 8 mesiacov, preto knihy zatiaľ skôr pozoruje, ohmatáva aj hryzie, preto sme jej zaobstarali niekoľko látkových, ktoré sú takmer nezničiteľné.
Monika Tódová, novinárka - Denník N
Čítam. Starší syn má 5 rokov a konečne si zvykol, že mu čítam pred spaním. Momentálne má rád S Ezopom o zvieratkách. Mladšia 2,5-ročná dcéra má rada viacero kníh o Nine - O nočníku, Kde je Nina, Dobrú noc.
Ale momentálne má najradšej knihu Noc od Rotraut Susanne Bernerovej.
Michal Meško, spoluzakladateľ a CEO kníhkupectva Martinus
Doma mám 2-ročnú dcéru a snažíme sa ju už od narodenia obklopovať knižkami. Samozrejme, čítať zatiaľ nevie, ale veľmi rada pozerá a počúva leporelá o Krtkovi. Pred spaním jej zvykneme čítať Dobšinského rozprávky. Je veľmi zaujímavé otvoriť tie knižky po 25 rokoch. Ale mám vyhliadnutú aj knihu Zajko, ktorý chce zaspať takže v najbližšom čase asi odskúšame aj tú.
Denisa Fulmeková, spisovateľka
Staršia dcéra si už číta sama. Iste, veď má dvadsaťjeden rokov. Keď sa narodila, ešte sa v domácnostiach nevyskytovali mobilné telefóny a ani internet. A čítala som jej určite viac než tej mladšej, ktorá je päťročná. Avšak nie preto, že by som si nenašla čas.
Malá totiž mamino čítanie nepreferuje. Vyjednáva, aby si mohla pozrieť film alebo aby jej manžel čistaršia dcéra dovolili pohrať sa s mobilným telefónom (s mojim nemôže, lebo sa zaťato držím predpotopného tlačidlového). A keď kniha, tak musí mať nejaký bonus navyše: stláčacie plôšky, ktoré zvukmi dokresľujú príbeh, stránky z lepenky, ktoré sa dajú vyberať a skladať ako puzzle, obrázky na suchý zips, čo sa dajúrôzne pripevňovať na látkovú plochu, samolepky, otváracie okienka a ďalšie výmysly, ktoré z knihy robia ani nie tak artefakt ako hračku.
Našťastie, sú aj knihy, ktoré vzala na milosť aj bez tejto pridanej hodnoty. Čapkove rozprávanie o psíčkovi a mačičke alebo, čo ma príjemne prekvapilo, príbehy Petry Nagyovej-Džerengovej o malej Kláre. Čo však jednoznačne víťazí, sú rozprávky, ktoré jej rozprávam z hlavy. Občas ma prerušuje s doplňujúcimi otázkami, alebo si overuje, či rozprávam rozprávku, ktorú si objednala. Ja totiž na rozdiel od okyptených verzií, čo sú v spomínaných multiknižkách, poznám tie rozprávky od začiatku do konca tak, ako sa patrí!
Zuzana Gavulová, fotografka - Wildflowers
Áno, čítame každý deň už 3 roky nášmu 5 ročnému synovi. Čítame klasické rozprávky, ale aj novinky, ktoré sa nám veľmi páčia, lebo sú dnes ešte krajšie ilustrované a tlačené na zaujímavých papieroch v peknom dizajne. Najväčší úspech za tie tri roky mala u nás Žirafia mama od Alexandry Salmely. Doslova sme ju zodrali. Odporúčame ju, pretože je iná, rozprávky sú písané "iným" jazykom, netradične. Aj pre nás bolo na začiatku dosť ťažké ich stráviť a práve to sa nám na nich zapáčilo, že nás donútili sa na veci pozrieť inak a zmeniť v našich hlavách niečo, čo už bolo zaužívané. Museli sme si rýchlo odvyknúť od klasiky "kde bolo, tam bolo", od gradácie atď. Aj ilustrácie od Martiny Matlovičovej sú úžasné.
Krásne čítanie nielen v marci vám želá Kidstown