Vďaka ucelenej monografickej expozícii Júliusa Kollera spoznáte osobu a dielo jedného z našich najznámejších konceptuálnych umelcov, ktorých meno dlhodobo rezonuje aj v zahraničí. Expozícia vznikla presťahovaním súkromnej zbierky Kollerových diel z Antimúzea J.K., ktoré doteraz sídlilo na Zámočníckej ulici v Bratislave, do priestorov Slovenskej národnej galérie.
Múzeum, galéria, ihrisko i vzdelávacia platforma
Základom vôbec prvej samostatnej expozície venovanej Júliusovi Kollerovi bola súkromná zbierka, ktorá vznikla v roku 1998, teda v časoch, keď boli kvality tohto, vtedy ešte žijúceho autora zrejmé iba odborníkom. V roku 2020 sa táto zbierka premenila na Antimúzeum J.K. na Zámočníckej ulici v Bratislave. Jeho hlavnú časť tvorili antiobrazy, v ktorých sa Koller vyrovnával s konceptuálnym umením a dobovou klímou.
Expozíciu, obsahujúcu aj najdôležitejšie momenty zo života umelca a kľúčové témy jeho tvorby, dopĺňali súvisiace diela a dobové materiály v podobe kartičiek, výpiskov a fotografií zo zbierok SNG.
Okrem dvoch výstavných podlaží boli súčasťou múzea aj dva spoločenské priestory. Na prízemí antiihrisko – interaktívny priestor s ilustráciami autorskej dvojice Fuczik – Kakalík (Ondřej Horák, David Kalika) reflektujúci „športovú" stránku Júliusa Kollera. Druhým bola Klubovňa v podkroví s pingpongovým stolom, ktorá slúžila ako platforma pre spoločenské, vzdelávacie a iné komorné udalosti.
Július Koller (1939 – 2007)
Patril ku generácii výtvarníkov, ktorí napriek kultúrnej izolácii svojou tvorbou neparticipovali na dobovom umení socialistického realizmu, ale vybrali sa vlastnou originálnou cestou. Dnes je Július Koller vo svete jedným z našich najrešpektovanejších umelcov. Na otázku „prečo práve Koller?" pritom neexistuje jednoduchá odpoveď. Sčasti to možno súvisí so západnou predstavou o nás (materiálová chudoba prostriedkov a istý kafkovsko-havlovský rozmer Kollerovho anti-umenia). Faktom však zostáva originalita a komplexnosť Kollerovho videnia sveta, otvorenosť a komunikatívnosť jeho umeleckého gesta. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, parížskeho Centre Pompidou, viedenskej Generali Foundation či londýnskej Tate Gallery.
Vstup voľný
